Naši pra-pra-prapredkovia si vystačili s tým čo našli alebo ulovili. Postupne sa rozliční členovia

spoločenstva začali špecializovať na určité úkony a tým u jednej časti začali vznikať prebytky, ktoré iným

členom chýbali. A takto nejako vznikol výmenný obchod pôvodne založený na výmene tovaru za tovar.

V začiatkoch vývoja obchodu náhodná výmena tovaru prerástla do pravidelnejšieho obchodovania.

Hodnota jedného tovaru sa stala ekvivalentom iných tovarov (drahé kovy, železné hrivny, dobytok).

Niektoré pôvodné meradlá hodnoty , napr. dobytok, však pretrvávali aj v čase, keď sa výmenným

prostriedkom stali razené mince.

Zaujímavosť: Samotný názov PENIAZE vznikol z latinského slova pecus – dobytok.

 

Zlatý štandard

Zlatý štandard ako taký nevznikol, ale bol prijatý ako prijateľný ekvivalent výmennej jednotky. Významnú

úlohu zohral i fakt, že zlato časom nestráca zo svojej hodnoty. Je veľmi stále, nekoroduje, nemení objem,

hmotnosť ani vzhľad. Je však príliš vzácne, takže až do polovice 19. storočia fungovala súbežná

výmenná komodita v podobe striebra.

Prvé zlaté mince boli ako platidlo použité cca 600 rokov pred našim letopočtom v malej Ázii a Číne.

V stredoveku si v podstate každý vládca vo svojej krajine razil vlastné mince, viac či menej pokryté

zlatom. V stredovekej Európe väčšinou obiehali zlaté byzantské mince, ktoré po páde Byzancie boli

čiastočne nahradené striebornými. Vznikol strieborný štandard, ktorý sa udržal až do konca 18. storočia,

kedy v Európe v dôsledku vojen a obchodovania s Čínou vznikol nedostatok striebra. V Anglicku sa táto

situácia vyriešila v roku 1717, kedy sa stanovil pevný pomer zlatej mince - guinea, k striebornej minci -

šilingu.

Zaujímavosť: správu, ktorá stanovila pomer guiney a šilingu (1:20) vypracoval Isaac Newton.

Postupne držanie striebra ako zákonného platidla bolo obmedzované, až nakoniec zaniklo. Koncom 18.

storočia sa začali vydávať papierové banky. Kríza nastala počas napoleonovských vojen, kedy Národná

banka nebola schopná pokrývať vydané bankovky zlatom. Až zákonom z roku 1844 boli zlatý štandard

a bankovky uzákonené ako jediné platidlo. Trocha iný vývoj prebiehal v USA, kde bimetalický systém

vydržal dlhšie a definitívne zlatý štandard prijatý v roku 1900. Pri prechode na zlatý štandard veľa

európskych krajín zmenilo názov meny na „koruny“, napr. Dánsko, Švédsko , Rakúsko-Uhorsku.

V období 1.svetovej vojny veľa krajín v dôsledku vojnových výdavkov upustllo od zlatého štandardu tak,

aby bojujúce strany mohli kryť vzrastajúce výdavky zvýšenou emisiou bankoviek. Po skončení 1.svetovej

vojny sa väčšina krajín viac či menej úspešne pokúsila prejsť na zlatý štandard a to a napriek nárastu

cien zlata a inflácii prijatím tzv. štandardu zlatého zliatku. Nastalo krátke obdobie hospodárskeho rastu,

ktoré v 30-tych rokoch vystriedala hospodárska kríza, v dôsledku ktorej mnohé krajiny upustili od

zlatého štandardu ci už z hospodárskej neudržateľnosti alebo z ukončenia zahraničného obchodu.

Najhoršie boli postihnuté USA, ktoré upustili od zlata v roku 1933, posledné európske krajiny vydržali so

zlatým štandardom do roku 1936.

Nastalo obdobie, kedy všetko bolo prevrátené, obdobie druhej svetovej vojny. Ale už pred ukončením

tejto vojny prebiehali rokovania o stabilizácii meny, ktoré boli zavŕšené v roku 1944 Bretton-Woodskou

konferenciou, kde bola založená Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj a Medzinárodný menový

fond. Súčasne bol vytvorený stabilný menový systém ktorý využíval benefity zlatého štandardu ale bez

rizika.

Vláda USA však produkovala čoraz viac papierových bankoviek, (napr. kvôli zvýšeniu výdavkov na vojnu

vo Vietname) ako by zodpovedalo stanovenému štandardu. Nakoniec prezident Nixon v roku 1971

definitívne zrušil zlatý štandard v USA, posledné krajiny od tohto štandardu upustili v roku 1978. Týmto

stratilo zlato všetku svoju použiteľnosť ako prostriedku výmeny. Odvtedy všetky svetové meny drží nad

vodou len dôvera v ne samotné alebo dôvera v štát, že je a bude schopný platiť svoje záväzky.

Menové reformy u nás

Vychádzajúc z historických faktov môžeme pokojne povedať že k zmene menovej politiky prichádzalo

často v dôsledku zvyšovania výdavkov spôsobených vojnou. Takisto i na našom území začínajúc

vznikom Československej republiky prebehlo viacero menových reforiem, ktoré mali na obyvateľov

menší alebo väčší dosah. Prvá menová reforma bola tzv. Rašínova reforma, pomenovaná po vtedajšom

ministrovi financií Aloisovi Rašínovi. Cieľom bolo osamostatniť menu na území novovzniknutého štátu

 

a jej stabilizácia. V prvom kroku bolo vytvorenie samostatnej meny a jej odpútanie od rakúsko-uhorskej

meny, realizoval sa kolkovaním existujúcich bankoviek. V druhom kroku sa tieto bankovky vymieňali za

novú menu, lenže cca jedna tretina bankoviek bola zadržaná ako nútená štátna pôžička, úročená jedným

percentom. Súčasne bola zavedená daň z majetku a daň z prírastku majetku.

Ďalšia menová reforma prebehla po ukončení 2. svetovej vojny 1. novembra 1945, jej cieľom bolo

zaviesť jednotnú československú menu, nakoľko po ukončení vojny sa na území ČSR používali rozličné

meny. Každý občan si mohol vymeniť 500 korún v pomere 1:1, ostatné peniaze boli nútene vložené na

viazané vklady, z ktorých sa mohlo vyberať len na konkrétne vopred definované účely (napr. zdravotné).

Tieto viazané vklady boli v roku 1953 pri ďalšej menovej reforme zrušené bez náhrady.

Menová reforma v roku 1953 nebola tak celkom neočakávaná, dlhšie sa o nej šepkalo , ale ešte dva dni

pred jej začiatkom vtedajší prezident Antonín Zápotocký v rozhlasovom prejave upokojoval obyvateľstvo,

že žiadne menová reforma nebude. A veru bola, a to v takej miere, že bola nazvaná veľkou peňažnou

lúpežou. Reforma sa začala 1.júna 1953 a trvala 4 dni. Mala vyriešiť katastrofálny nedostatok

spotrebného tovaru na trhu a zvýšiť kúpyschopnosť obyvateľstva. Každý občan si mohol vymeniť 300

korún v pomere 5:1 a zvyšok peňazí v hotovosti v pomere 50:1. Vklady v bankách sa menili

diferencovane v pomere od 1 do 10:1. Viazané vklady prepadli v prospech štátu. Reforma bola pre

obyvateľov veľkým šokom, pretože značná časť obyvateľstva prišla o celoživotné úspory.

 

Kryptomena

Z tohto krátkeho prehľadu je jasne vidieť, že k okrádaniu občanov o peňažné prostriedky autoritou ako je

vláda či štát, prichádza hlavne v časoch vojny, nepokojov, zmeny politického systému a ďalších

okolností, ktoré obyčajný človek nevie ovplyvniť.

Čiastočné riešenie ponúka iný ekvivalent výmennej jednotky, novodobý druh peňazí / meny -

kryptomena, čo je typ digitálnej meny alebo tiež elektronické peniaze. Podľa vyjadrenia Generálneho

finančného riaditeľstva sa však nejedná o menu, ale o nehmotnú hnuteľnú vec. Ich najstarším,

najznámejším a zároveň najrozšírenejším zástupcom je Bitcoin. Prvá kryptomena, s ktorou sa začalo

obchodovať, bol Bitcoin, kedy dňa 3.januára 2009 bol vytvorený prvý blok v blockchaine a za jej autora

sa považuje človek s prezývkou Satoshi Nakamoto.

Pri porovnaní kryptomeny s klasickými menami ( tzv. fiat peniaze ako napr. USD, EUR, CZK atď.) je

základný rozdiel v tom, že žiadna skupina alebo osoba nemôže zvýšiť množstvo kryptomeny v obehu.

Pri súčasných klasických menách naopak zvyšuje počet peňazí v obehu centrálna banka a komerčné

banky podľa vlastného uváženia. V prípade Bitcoinu je počet daný na pevných 21 miliónov Bitcoinov.

Výhody kryptomeny – bitcoinu:

1. Decentralizovanosť – väčšina kryptomien nie je riadená centrálnou autoritou, ktorá by mala právo

rozhodovať o zmenách v jej fungovaní bez súhlasu väčšiny členov siete.

2. Celosvetový a časovo neobmedzený rozsah – posielať (a prijímať) kryptomeny je teda možné

kedykoľvek a kamkoľvek na svete. Na vykonanie transakcie je potrebné iba pripojenie k internetu.

3. Bez povolenia – k vytvoreniu kryptomenovej peňaženky a vlastníctvu kryptomeny nepotrebujete

žiadne povolenie a nemusíte ani poskytnúť vaše osobné údaje.

4. Anonymita a transparentnosť – Pre zadanie transakcie nie je nutné poskytnutie osobných údajov.

Všetky transakcie sa ale zaznamenávajú a uchovávajú v zdieľanej histórii siete.

5. Nízke alebo žiadne poplatky za transakcie – Za využívanie siete sa platia len nízke poplatky.

Ťažiari a validátori získavajú za zabezpečenie a chod siete odmeny v podobe novo vytvorených

mincí.

6. Transakcie sú neodvolateľné –Transakciu po potvrdení nie je možné zrušiť a mince nie je možné

minúť dvakrát.